Nedávno skončená sezóna začala pre Slovenskú skialpinistickú asociáciu v decembri. V nedeľu 16. decembra 2018 sa uskutočnilo v Bobrovci Valné zhromaždenie Slovenskej skialpinistickej asociácie. Okrem bilancovania roka 2018 a schvaľovania kalendára prebehla voľba do Správnej rady. Predošle SR skončilo štvorročné funkčné obdobie.

Po štyroch rokoch pôsobenia v Správnej rade sa rozhodol nekandidovať jeden z najlepších slovenských pretekárov a bývalý viceprezident SSA Matúš Danko. Touto cestou Matúšovi ďakujeme za odvedenú prácu v prospech slovenského skialpinizmu.

Noví členovia Správnej rady

Popri staronových členoch Andrejovi Škovránovi, Michaele Dankovej a Jakubovi Šiarnikovi sa dostali do SR dve nové tváre. Igor Žiak, skialpinistický pretekár, organizátor pretekov a predovšetkým člen Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby.

Druhým novicom v štruktúre SSA je Roland Hric. 21-ročný Mikulášan už dlhé roky pôsobí v oblasti žurnalistiky a marketingu na sociálnych sieťach. Hlavnou náplňou jeho práce je propagácia skialpinizmu v slovenským médiách a na sociálnych sieťach. Na starosti má aj komunikáciu s našimi pretekármi, ďalšími slovenskými športovými zväzmi a s ostatnými skialpinistickými krajinami. Počas zimy sme zaznamenali viacero míľnikov na sociálnych sieťach, ktoré nesú práve jeho rukopis. Rovnako sa mu podarilo nadviazať spoluprácu s RTVS či marketingovým oddelením Slovenského olympijského a športového výboru.

Slovenský pohár

Domáci pohár mal tento rok šesť kôl. Začalo sa šprintami na Štrbskom plese. Vďaka spolupráci s organizátormi Sportrysy a Sport 2000 sa podarilo po prestávke zaradiť do pohára šprintové zápolenie. Stavbu trate si na seba zobrala priamo SSA. Preteky boli úspešné a spĺňali parametre vážnych šprintov.

Ďalšie kolo prebehlo v rámci tradičných pretekov Rallye Červenec. V tejto časti Západných Tatier priali snehové podmienky a uskutočnili sa kvalitné preteky. Pretekárov sme mali v každej kategórii od kadetov až po veteránov. Ďalším kolom boli Majstrovstvá Slovenska resp. preteky Hore-dole Derešom. 4. kolo bolo opäť v Jasnej a to v podobe terénneho vertikálu. V oba dni štartovali aj pretekári z Poľska a Česka.

Predposledné kolo sa uskutočnilo na Malinnom Brde. Triumfom tu si zabezpečil celkový triumf v Slovenskom pohári Jakub Šiarnik. Posledné kolo prebehlo opäť v Jasnej. Preteky Chopok 3000+ boli najťažšie z kalendára Slovenského pohára a pretekárov poriadne preverili. Triumfoval Jozef Hlavčo pred Jakubom Šiarnikom.

Majstrovstvá Slovenska

V rámci pretekov Hore-dole Derešom sa podarilo zorganizovať Majstrovstvá Slovenska. Organizátori a Horská záchranná služba pripravili aj v náročných podmienkach kvalitné a bezpečné preteky. Spoznali sme majstrov Slovenska naprieč kategóriami. Z Francúzska pricestovala aj naša hviezda Marianna Jagerčíková, ktorá doma potvrdila jasnú úlohu favoritky. Na pochybách nenechal nikoho ani Jakub Šiarnik a suverénne ovládol mužskú kategóriu. Najlepším veteránom bol Vlado Hubačom a medzi juniormi zvíťazil Boris Obergries.

Chceme sa za účasť ešte raz poďakovať každému pretekárovi, no najmä Mariannke Jagerčíkovej. Kvôli tomuto víkendu prišla z Francúzska aj napriek pracovnému vyťaženiu.

Reprezentácia

Sezóna 2019 bola znovuzrodením slovenského pretekárskeho skialpu.

Na svetovom fóre to bol jeden z historicky najlepších rokov. Keď sa spomenie sezóna 2019, určite si všetci predstavíme úspechy Marianny Jagerčíkovej. Niekoľko umiestnení v Top 10 či 7. miesto v celkovom poradí Svetového pohára. Najväčším klincom sezóny je určite jej striebro zo šprintu na MS vo Villars a triumf v rovnakej disciplíne vo finálovom kole SP v Madonne di Campiglio. Marianna sa nezúčastnila, podobne ako väčšina elitných skialpinistov, len SP v Číne.

Štyri zástavky seriálu SP absolvoval aj náš najlepší muž Jakub Šiarnik. Pred sezónou trávil čas v Innsbrucku a kvalitnej príprave podriadil celý režim bežného života. Snaha a odhodlanie napokon priniesli ovocie. Kubovi sa podarilo opäť znížiť straty na najlepších. Na MS sa dokonca dostal do štvrťfinále v šprinte a ku umiestneniu v Top 20 chýbali centimetre. Vo finále SP v Madonne di Campiglio predviedol výborný výsledok vo vertikály a v šprinte skončil 20.

Prvé tri kolá SP a svetový šampionát absolvoval junior Boris Obergries. Jeho prvý štarty poznamenal pád. Následne sa rozbehol a dokázal zájsť slušné výsledky. Na MS sa v nabitej konkurencii dokázal držať do 15. miesta a navyše išiel s Jakubom Šiarnikom dvojice, kde boli opäť na 15. priečke.

Kadeti Matúš Černek a Laura Kovárová majú za sebou vôbec prvú zimu na pásoch v živote. Ich jedinými možnými pretekmi v reprezentácii boli majstrovstvá sveta vo Villars, kde išli najmä kvôli tomu, aby sa pokúsili získať miestenky na Zimné olympijské hry mládeže 2020. To sa aj podarilo.

Na svetovom šampionáte bola výprava v zníženom režime s jedným človekom realizačného tímu. Z pretekárov išli naši najlepší vo svojich kategóriách – muž Jakub Šiarnik, žena Marianna Jagerčíková a junior Boris Obergries. O tom, prečo štartovali kadeti sa píše o pár riadkov vyššie. Aj v tejto zostave sme skončili v hodnotení mimo alpských krajín na druhom mieste hneď za Rumunmi.

Olympijský šport

V piatok 26. apríla v rámci 56. Valného zhromaždenia SOŠV prebehlo hlasovanie za prijatie nových členov, medzi ktorými bola aj SSA. Hlasovanie bolo úspešné a môžeme sa pýšiť titulom nového člena SOŠV.

Navyše sa skialpinizmus v januári predstaví na Zimných olympijských hráčov mládeže v Lausanne. Mládežnícka olympiáda je predsieň veľkej olympiády. Momentálne sa čaká na to, či uspeje v hlasovaní o kandidatúre Zimných olympijských hier 2026 Miláno + Cortina alebo Štokholm + Aare. V prípade úspechu Talianov je reálna šanca, že o necelých sedem rokov bude skialpinizmus v programe najväčšieho sviatku sveta.

Aj my sme Tatry

Pri rokovaní o novom návštevnom poriadku TANAP-u sme boli rozpoznaní ako zväz, ktorí zastupuje skialpinistov a skitourerov. Sme medzi hlavnými iniciátormi výzvy Aj my sme Tatry. Aktívne sme sa zúčastňovali rokovaní o novom poriadku. Tvoríme trendy na Slovensku a staráme sa o všetkých ľudí, ktorí majú stúpacie pásy a viazania

Nezanedbateľné aktivity

Bokami Západných Tatier sú naše najväčšie preteky. Trojdňové zápolenie dvojíc napísalo tento rok 13. kapitolu. Veľmi nás teší, že sme dokázali s organizátormi týchto veľkolepých pretekov prebrať niekoľko dôležitých bodov. Obe strany môžu zo vzájomnej kooperácie v budúcnosti len ťažiť.

Rovnako sa nám podarilo získať sponzora pre reprezentáciu čo sa týka materiálnej výbavy. Zatiaľ vám nič viac neprezradíme, všetko sa dozviete v pravý včas.

Ako prvý slovenský športový zväz sme oficiálnym partnerom mySASY. Opäť sa potvrdzuje to, že chceme v slovenskom športe udávať trendy a kráčať s dobou. Aj skialpinisti budú riešiť svoj biofeedback na vysokej úrovni.

 

Na záver sa chceme poďakovať všetkým členom SSA. Ďakujeme za dôveru prejavenú v sezóne 2019. Rok 2019 však ani zďaleka nekončí. Momentálne pracujeme na riadnom nastavení nasledujúcej sezóny.

SPRÁVNA RADA  SSA

Foto: Ján Grajciarik

Hneď na druhý deň po šprinte bol na programe vertikál. Okrem stúpania museli pretekári pokoriť aj silné sneženie a silný vietor.

MADONNA DI CAMPIGLIO. Aj dnes sa pretekalo v talianskom stredisku až podvečer. Ako prví začali ukrajovať z kopca seniori. Medzi nimi stupňoval svoj výkon aj Jakub Šiarnik. Napokon sa vyšplhal na konečné 18. miesto. Za sebou nechal včerajšieho víťaza Cardonu, Bon Mardiona či Anthamattena.

"Kopec bol pre každého, boli aj roviny a strminy. Bolo dôležité zvoliť dobré pásy, sneh mal tendenciu namŕzať. Musel som vymýšľať aj čo si dať na hlavu. Zvolil som šiltovku a lyžiarske okuliare. Bol som chránený pred snehom a vetrom. Nehostinné podmienky mi vyhovujú. Z môjho pohľadu to bolo v poriadku," povedal Šiarnik, ktorého teší aj strata na víťaza. Werner bol v cieli o minútu a 34 sekúnd skorej.

Marianna Jagerčíková si v dnešnom vertikáli vyjazdila svoje maximum v tejto disciplíne.

"Som rada. Na tretiu pretekárku som nemala sily, skôr som si kontrolovala štvrtú priečku. Husté sneženie a vietor sťažili podmienky, no všetky sme mali rovnaké počasie," zhodnotila víťazka stredajšieho šprintu.

V piatok je deň voľna a v sobotu prídu na rad posledné preteky. Seriál Svetového pohára ukončí klasický individuál.

V talianskom stredisku Madonna di Campiglio odštatovalo finále Svetového pohára v skialpinizme. Slovensko reprezentujú na podujatí Jakub Šiarnik a Marianna Jagerčíková.

MADONNA DI CAMPIGLIO. Slovenský skialpinizmus prežíva veľmi úspešnú sezónu. Práve tento týždeň končí v Madonne di Campiglio seriál Svetového pohára 2019. V priebehu štyroch dní musia pretekári zvládnuť šprinty, vertikál aj individuálne preteky.

V stredajšom šprinte hájili slovenské farby Jakub Šiarnik a Marianna Jagerčíková. 24-ročný Šiarnik si splnil prianie, keď postúpil do štvrťfinále. V ňom narazil na silnú päticu súperov. Štvrté miesto v jeho jazde mu vynieslo konečné 20. miesto.

„Som spokojný. Vo štvrťfinále som vystupňoval výkon z kvalifikácie. Mal som silnú skupinu, držal som sa s nimi, no ušli mi na pešo. Na lyžiach mi to stúpalo, cítil som sa komfortne,“ povedal bezprostredne po finiši Šiarnik.

Pre Mariannu Jagerčíkovú sú šprinty obľúbenou disciplínou. Dokázala to aj na marcových majstrovstvách sveta vo Švajčiarsku, kde získala striebornú medailu. V Madonne tak patrila medzi najväčšie favoritky.

Svoju úlohu perfektne zvládla. V kvalifikácii zašla štvrtý najrýchlejší čas, v semifinále ovládla svoju jazdu. Vo finále, kde sa prebojovalo šesť najlepších žien, išla suverénne systémom štart – cieľ. Jasne vyhrala a teší sa zo svojho prvého triumfu v kolotoči Svetového pohára.

„Teším sa. Je to historický moment. Pekný šprint, išlo sa mi dobre,“ hľadala slová v cieli Jagerčíková. 33-ročná slovenská reprezentantka sa posunula nahor aj v celkovom hodnotení Svetového pohára a aj v poradí kategórie šprint.

"Bola to posledná šanca niečo veľké spraviť. Chcela som víťazstvo, trénovala som na to. Celý čas to bolo v pohode, na konci mi dochádzali sily, no mala som náskok a ustála som to," dodala Jagerčíková.

Vo štvrtok je na programe vertikál. Seriál Svetového pohára ukončia v sobotu individuálne preteky.

Výsledky: muži – 1. Cardona(ESP), 2. Antonioli (ITA), 3. Arnold (SUI), 20. ŠIARNIK (SVK); ženy - 1. JAGERČÍKOVÁ (SVK), 2. Fattonová (SUI), 3. Riatschová (SUI).

Najlepší slovenský skialpinista a čerstvý víťaz Slovenského pohára pre rok 2019 Jakub Šiarnik je práve na ceste do dejiska finále Svetového pohára. V Madonne di Campiglio sú zajtra poobede na programe šprinty. Kubo nám poskytol krátky rozhovor z diaľničného odpočívadla v Nemecku.

 

Máš za sebou náročný marec. Štartoval si na Majstrovstvách sveta, vyhral si Bokami Západných Tatier, uplynulý víkend si išiel aj finále Slovenského pohára v rámci pretekov Chopok 3000+ a ukázal si sa aj na Sprint Triathlone. Je cítiť únavu?

- S príchodom teplých jarných dní na mňa prichádza aj nejaká jarná únava. Nejde o výkonnostný pokles, telo si žiada ísť už na bicykel alebo si zabehať. Výkonnosť stále je.

Tento týždeň budeš pretekať v Taliansku. Najprv ťa čakajú tri štarty vo finále Svetového pohára v Madonne di Campiglio. Následne pôjdeš prvý raz aj Adamello Ski Raid.

- Začíname špintami, potom príde vertikál. Zo skúseností viem, že sa to v týchto kratších pretekoc dá vymakať. Uvidíme, čo prezradí individuál a Adamello.

Adamello je jednou z najväčších skialpinistických klasík. Kto bude tvojim partnerom?

- Bude to moja prvá jednodňová klasika. Mal by som ísť s Poliakom Marcinom Rzeszótkom. Včera si pri páde niečo spravil s kolenom. Verím, že je Marcin v poriadku a našu účasť to neohrozí.

V rámci seriálu SP si neštartoval v Číne a vo Švajčiarsku. O celkové poradie nebojuješ. S čím ideš do pretekov?

- Tento rok bolo mojim cieľom byť čo najčastejšie v Top 20. Podarilo sa mi to len raz vo Francúzsku. S týmto idem aj do posledných troch pretekov. Teším sa na šprint, trať mi vlani sedela. K postupu do semifinále mi chýbalo len 21 stotín. 

Bude teda táto nedeľa tvojou poslednou pretekovou zimnej sezóny 2019?

- Ešte nie. O týždeň neskôr budem súčasťou štafety na jednom extémnom triatlone. Stále nechávam otvorenú aj účasť na Mezallame v prípade, že by ma oslovil nejaký z elitných tímov.

 

Kubo, ďakujeme za krátky rozhovor. Želáme ešte šťastný dojazd do Talianska a veľa šťastia v pretekoch!

Slovenský skialpinizmus zažíva tento rok nevídané úspechy. Marianna Jagerčíková vo svojej prvej kompletnej sezóne patrí medzi svetovú špičku. Na Slovensku ju však ľudia príliš nepoznajú. Aké boli jej začiatky, ako trénuje a čo plánuje do budúcna? To sa dozviete v rozhovore.

 

Marianna Jagerčíková má 33 rokov. V tomto veku väčšina športovcov hľadí na koniec kariéry. Rodáčka z Horehronia so súťažným skialpinizmom len začína. Prvé preteky seriálu Svetového pohára absolvovala vlani. Tento rok bola prvý raz na svetovom šampionáte a okrem Číny absolvovala všetky preteky SP.

Po piatich víkendoch svetového seriálu je na priebežnej ôsmej priečke celkového poradia. V poradí individuálu je šiesta, vo vertikáli desiata a v šprintoch jedenásta. Navyše má striebro z MS. Skvelá vizitka a vydarená sezóna. To je ešte pred nami finále SP v talianskom stredisku Madonna di Campiglio.

 

Mohli by ste popísať vaše športové začiatky?

- Asi keď som začala chodiť? Podľa rodinnej tradície to bolo 1. mája a mala som necelých osem mesiacov. V tom období som zažívala aj svoje lyžiarske začiatky. Vo fusaku v bedničke na krošni niekde na Chopku. Spala som a rodičia sa bezstarostne lyžovali. Keďže ma tam vytrepali, museli so mnou aj zlyžovať na chrbte. Tiež mám jasnú spomienku, že som bola vo vaku, keď ocino lyžoval v Derešskej mulde. Mala som už 2-3 roky. Od dvoch rokov som mala papučkové lyže a pamätám si samé pády a dvíhanie. Keďže rodičia veľmi radi lyžujú, ja som prakticky cele detstvo prelyžovala. Chodili sme na vleky na Pohorelskú Mašu, na Polomku, do Gašparova... Tiež sme chodievali do hory, do Petríkovej dolinky a pri Polomke, kde nebol vlek, sme museli s bratom šľapať do kopca. Buď bokom alebo stromčekom a lyžovať vo voľnom teréne. Boli z toho tiež dobre papulniaky!

Akou cestou ste sa dostala ku skialpinizmu?

- Ku skialpu som sa dostala cez rodičov a kamarátov. S ocinom a jaskyniarmi sme chodievali lyžovať na Ďumbier, Kráľovu hoľu a na jar do Západnych Tatier. Bola to logická kombinácia môjho obľúbeného lyžovania a chodenia do hôr. Od 15 rokov som teda začala skialpovať a na zjazdovky som sa už nevrátila.

Nelákalo váš pretekať skorej?

- Ja hlavne rada lyžujem a nemusí to byť zrovna na pretekoch. Keď som bola ešte na gymnáziu, chatár zo Štefáničky Igor Fabricius, ktorý pretekal v skialpe a zúčastnil sa aj Pierra Menty, ma skúsil presvedčiť na pretekársky skialp. Podľa neho som mala potenciál. Dokonca ma presvedčil  kúpiť si skialpové topánky. Chodievala som v zjazdárskych lyžiarkach. Vravel mi : „Mara, ty tak vládzeš aj dobre lyžuješ, to bude aj pre dievčenskú reprezentáciu.“ Možno by som teda začala pretekať skorej. O sezónu neskôr som mala frajera, maturitu a počas zimy tri mesiace zdravotné problémy. Veľa som nenalyžovala a potom som odišla do Francúzska.

Prečo ste odišla práve do krajiny galského kohúta?

- Do Francúzska som sa pobrala po maturite. Želala som si študovať v zahraničí kvôli kvalite štúdia a vyššej motivácii. Samozrejme, v cudzej krajine museli byť hory. Keďže som sa učila po anglicky a francúzsky, odišla som do francúzsky hovoriacej krajiny. Hlavne kvôli Alpám. Nad Britániou som ani neuvažovala.

Športovala ste aj popri štúdiu?

- Vždy som športovala, len to bolo rekreačne. Nechodievala som na preteky. Počas vysokoškolského štúdia som sa venovala, samozrejme, skialpu. Taktiež skalnému lezeniu a horolezectvu. Ešte na Slovensku som sa predtým intenzívne venovala jaskyniarstvu. Taktiež som bicyklovala. Horskému behu som sa začala venovať v 2013 a aby som bola motivovaná ísť behať, potrebovala som mat pretekársky ciel.

Pretekať ste začala pomerne nedávno. Čo vás viedlo k tomu pripnúť si štartovné číslo a ísť na preteky?

- Keď som bola na doktorandskom štúdiu, potrebovala som si z času na čas vyvetrať hlavu cez obednú prestávku. Chodievala som behať. Spolubývajúci sa venoval trailu a mal o tom na byte časopisy. Raz som si ho prelistovala a zistila, že existuje čistý beh do kopca, ktorý sa vola vertikálny kilometer. Ide o prebehnutie čo najkratšej trasy s 1000 m prevýšením. Myslela, som si, že by mi to mohlo sedieť, a tak som si tento šport chcela vyskúšať. Tiež mi to dávalo cieľ a motiváciu na moje bežecké vychádzky, ktoré sa stali tréningami od momentu, kedy som začala pretekať. Po prvých pretekoch som si uvedomila, že mám celkom dobré výsledky a maržu na progres. Toto sú veci, ktoré ma motivujú. Odvtedy sa, našťastie, len zlepšujem! Keď to pôjde dole kopcom, prestanem pretekať.

Ľudia z prostredia outdoorových športov vás zaregistrovali prvý raz pri ťažkých behoch do vrchu. V skialpinizme ste začala pretekať neskôr.

- Ku pretekaniu v skialpe som sa takpovediac vrátila. Vždy som mala tajnú túžbu byt športovkyňou. Ešte ako dieťa som chodila ku starým rodičom a mamin brat mal oblepenú izbu kulturistami a fitneskami. To na malé decko spraví dojem, doteraz si na plagáty pamätám. Chcela som pretekať v zjazdovom lyžovaní, no nemali sme na to dobré podmienky. Ocino sa vyjadril, že som moc slabá, že sa mám radšej venovať bežkovaniu. Osrblie nie je ďaleko. Ja som mala pocit, že na bežkách je to ešte horšie ako na  lyžiach. Hlavne keď sme chodili po nevypluhovaných zvážniciach v okolí Čertovice. Z pretekania nič nebolo.

Pri behaní do kopca som stretávala skialpových pretekárov. Pýtali sa ma: „Kedy začneš pretekať aj v skialpe?“ Na začiatku zimy 2017 som začala lyžovať s kamarátmi, ktorí pretekali a boli pretekársky vybavení. Nikde ma nečakali, ani hore, ani dole kopcom. Bol to pre mňa šok! Navyše som im nestíhala. Mohlo by sa to tak skončiť, že by ma znechutili a už by som s nimi nešla. Vyvinulo sa to inak. Kúpila som si pretekársky výstroj, aby som im to ukázala! Tiež som išla na moje prvé preteky. Bola to skoro katastrofa. Nevedela som si ani zablokovať lyžiarky pri zjazde, no bola tam veľká miera progresu. Teraz mi už nestíhajú. Nakoniec skialp sa trocha podobá aj bežkám, aj zjazdovému lyžovaniu.

Prvý raz ste sa postavila na štart pretekov Svetového pohára v minulej sezóne. Ako sa spätne na preteky pozeráte?

- Veľmi pozitívne. V prvom štarte v individuáli som sa umiestnila na 14. mieste. Bolo to nad moje očakávania. Vo vertikáli som bola dokonca ôsma! Vedela som, že miera progresu je veľká. O to viac ma to motivovalo.

Dnes patríte medzi ženskú špičku. Máte striebro zo svetového šampionátu, pódium z Pierra Menty. Uverila by ste, keby vám niekto predpovedal tieto úspechy pár rokov dozadu?

- Asi nie... No je za tým veľa práce a taktiež to chce čas.

Nie ste profesionálka. Šport kombinujete s prácou. Je to náročné?

- Som horská sprievodkyňa zameraná na geológiu. Mám relatívne výhodu, že pracujem hlavne od mája do novembra. Počas pešej turistiky si teda robím môj objemový tréning  v nízkom tempe. Aktuálne dobrovoľne menej pracujem cez zimu. Keď v zime pracujem, mám povinný oddych. To tiež nie je na škodu. Citujem Mattea Eydallina (4-násobný víťaz Pierra Menty a viacnásobný majster sveta): „Dobrý oddych, je lepší ako zlý tréning,“ V zime vyučujem geológiu v občianskych združeniach typu univerzita tretieho veku. Tento rok som tiež trocha chodila s klientmi na snežniciach.

Máte 33 rokov, čo už v športovom svete nie je najmenej. Ako sa cítite? Dokedy si viete predstaviť pretekať na svetovej úrovni?

- Momentálne sa cítim vynikajúco. (úsmev) Pretekať budem pokiaľ ma to bude baviť, budem sa zlepšovať alebo budem mať stále niečo objavovať. Ťažko sa mi rozpráva v číslach. Určite by som chcela absolvovať významné preteky, ktoré sú súčasťou La Grande Course. Na Mezzalamu tento rok nebudem môcť ísť, ale preteky tu budú znova o dva roky. Tento rok Pierra Mentu vyhrala 40-ročná pretekárka po desiatich účastiach. Pretekať sa dá v skialpe relatívne dlho. Ide o to, ako rýchlo šľapete do kopca a čo vás motivuje.

Pár dní po zisku striebra ste spoločne s partnerkou Valentinou Fabrovou skončila na slávnej Pierra Mente na tretej pozícii. Máte ešte nejaké ciele?

- Ciele sú len o nich nerada rozprávam. Som poverčivá!

Nemrzí vás, že ste začala pretekať v skialpinizme až po tridsiatke?

- Nie. V horách som zažila iné krásne veci. Predtým, ako som začala pretekať v skialpinizme, som strávila dve zimy na opačnej pologuli v Patagónii, kde sme liezli na miestne kopce. S Martinom Hurtajom sme vyliezli na Fitz Roy. Bol to náročný výstup a cením si ho minimálne, ako prípadné víťazstvo na Pierra Mente.

Uplynulé majstrovstvá sveta v skialpinizme boli pre Slovensko úspešné. Okrem striebornej medaily sme získali aj dve miestenky na budúcoročné Zimné olympijské hry mládeže.

Švajčiari zorganizovali svetový šampionát v skialpinizme tretí raz počas pôsobenia ISMF. Do strediska Villars neďaleko Ženevského jazera prišlo súťažiť 290 pretekárov z 31 krajín. Obe cifry predstavujú historické maximum.

Spoločne s Kubom Šiarnikom sme vyrazili z Liptovského Mikuláša vo štvrtok popoludní. V Ružomberku sme naložili do auta Matúša Černeka a v Banskej Bystrici Borisa Obergriesa s Laurou Kovárovou. Cestou tam sme sa všetci vzájomne spoznávali. Každou hodinou pribúdal smiech, sranda a aj hlasitosť hudby v aute. Pre pokročilú hodinu sme prespali v srdci Salzburgu. Ráno sme ešte stihli ísť na pásy. Štvorica reprezentantov mala dva dni do šprintov, takže sa trénovali hlavne technické veci ako rýchle nahadzovanie lyží na batoh. Zaujímavosťou je, že sme boli v Berchtesgadene, kde sa možno o rok uskutočnia majstrovstvá Európy.

Do Villars sme prišli neskoro večer. Na ďalší deň sme zariadili potrebné veci a vyrazili sme na obhliadku šprintu. Od hotela sme každý deň chodili zubačkou 300 výškových metrov na Col de Bretaye – hlavní centrum pretekov. Pri prvom vystupovaní Borisovi dvere vláčika presekli paličku...

Po poriadnom obede a chvíľkovej sieste sme išli na otvárací ceremoniál. Ten bol aj napriek mrholeniu krásny. Od námestia vo Villars sme typickými horskými uličkami prešli až do hlavného hotela šampionátu, kde sa konali brífingy, mítingy, besedy či vyhlasovanie víťazov. Tu sme sa stretli aj s Mariankou, ktorá prišla z Francúzska. Po oficialitách už začala pre všetkých členov tvrdá práca. Kubo si zobral na starosti servis lyží, ja som pobudol na brífingu pred šprintami a počkal aj na štartové čísla.

Strieborné šprinty

V nedeľu bolo počasie neúprosné. Silný vietor a dážď sťažili podmienky. Keď už prišiel čas štartov našich troch mladých pretekárov, všetko sa dostalo do rýchleho kolobehu. Prvá vyšla na trať spomedzi našich pretekárov najmladšia členka výpravy Laura Kovárová. Bola to jej premiéra v šprintoch, ktorú zvládla skvele. Po pretekoch ju mrzeli maličkosti, no len pár sekúnd ju delilo od umiestnenia v Top 12. Kadet Matúš Černek skončil v polovici početného štartovného poľa. Aj napriek pádu porazil vyše 20 pretekárov. Boris Obergries z kvalifikácie ďalej tiež nepostúpil, ale 15. miesto bolo v najsilnejšej možnej konkurencii dobrým umiestnením. Boris mal počas dňa problémy, cítil sa zoslabnutý a bez energie.

Po pretekoch mládežníkov prišli na štart Kubo s Mariannou. Obaja s prehľadom prešli do štvrťfinále. V ňom dostal Kubo silných súperov – Wernera, Boscacciho či Cardonu. Len maličkosť rozhodla o tom, že neskončil v najlepšej dvadsiatke. Naopak Marianna vyhrala štvrťfinále aj semifinále a hneď v prvý deň šampionátu nás čakal súboj o medailu. V boji o cenné kovy bola rýchlejšia len Španielka Claudia Galicia Cotrinová. Počas finále sme s Kubom prežívali každú sekundu a následná eufória, radosť a pocity sa nedajú opísať. Za toto patrí Marianke jedno obrovské ĎAKUJEME!

Neplánovaný deň voľna

V pondelok sa mali na štart postaviť kadeti, kadetky, juniori a juniorky. Predpoveď počasia nebola priaznivá, a tak sa jury pretekov rozhodla presunúť všetko na utorok. Individuálne preteky mali teda všetky kategórie v jeden deň. Nám deň voľna padol vhod, išli sme pozrieť trať vertikálu a dotiahli sme maličkosti. Večer opäť klasika – príprava lyží, brífing a výdatná večera. Legenda totiž hovorí, že v počte zjedených dezertov sme boli úplne najlepší. Medailu sme, žiaľ, nedostali.

Ráno bolo jasno, odkryli sa nám hory. Nádherný deň pre pretekanie v nich. Ako prvý z našich odštartoval Kubo Šiarnik, po ňom išiel Boris a Marianna. Najmladší mali štart až po dojazde najrýchlejších seniorov. Štartovalo sa v mínusových teplotách a už prvý výšľap bol na slnku a bolo teplo. Odstúpili borci ako Palzer, Lenzi či Hermann. Kubo sa pretekmi pretrápil až do posledných dvoch výšľapov, v ktorých predbehol niekoľkých pretekárov a skončil na 24. mieste. Ťažký deň to bol aj pre Borisa, Mariannu, Matúša a Laura. Na trati nechali všetko. Matúš si zaslúži veľký obdiv. V prvom zjazde padol cez pretekára pred sebou, vyvrtol si koleno, no aj napriek tomu finišoval.

Rovinatý vertikál

Počasie z utorka nevydržalo a už večer sme sa na brífingu dozvedeli, že trať vertikálu, ktorú sme si v pondelok prešli, bude odlišná. Kvôli očakávanému vetru a zrážkam sa končila na Bretaye. Trať mala 4,9km a 470 vm. Marianna už mala v čase štartu za sebou prvú etapu Pierra Menty, a tak sme ostali na MS so štyrmi pretekármi. Kubo sa zo zmeny trate tešil. Myslel, že by mu to mohlo sadnúť. Smola bola na jeho strane, keď sa mu pri skejtovaní medzi pás a sklznicu nabil sneh. Tým pádom v strmších pasážach pásy nedržali. 33. priečka bola pre našu mužskú jednotku sklamaním.

Matúš Černek išiel vertikál aj s boľavým kolenom a podarilo sa mu predbehnúť kadetov aj niekoľkých juniorov. Pre Lauru bol vertikál najťažším štartom. Vytrápila sa, ale dokončila aj napriek bolestiam v oblasti krížov. Boris si opäť hrabol na dno síl, ale vydalo to na 15. miesto v junioroch, ktoré nie je úplne na zahodenie.

Tímové zápolenie na záver

Pred šampionátom sme nepočítali s tým, že budeme štartovať vo dvojiciach. Situácia sa napokon vyvinula tak, že Boris si po boku Kuba odbil seniorskú premiéru. Opäť úradovalo počasie. Kvôli nemu sa išlo len 1000 vm a preteky trvali hodinu. Naša dvojica skončila na 15. mieste. Za svojim chrbtom mali chalani napríklad Gacheta s Bon Mardionom. Pre Kuba to bol koniec šampionátu, Boris musel zregenerovať pred štafetou.

Sobota priniesla posledné preteky majstrovstiev. Postavili sme mládežnícku štafetu. Laura s Matúšom majú v nohách hneď štyri štarty na najvyššej úrovni, Boris dokonca päť. Pre budúcnosť je to len dobré. Každým štartom sa bude znižovať stres, nervozita a nebudú sa kopiť zbytočné chyby.

Čo sme sa dozvedeli?

Medaila potešila. Je to neskutočný úspech, ktorý slovenský skialpinizmus potreboval. Marianke za to ďakujeme. Je to jej zásluha. Práve to, čo sa jej podarilo by malo slúžiť ako motivácia pre mladých pretekárov. Všetko je možné, no v našich podmienkach sa to uskutočňuje ťažko. Sme radi, že nás reprezentuje.

Svetová špička je stále ďaleko pred nami. Dostali sme školu z efektivity. Jednou vecou je, že sme malá výprava s jedným človekom. Takí Taliani mali so sebou servismanov, fyzioterapeutov a niekoľkých trénerov. Z toho mála čo máme sme dokázali urobiť neskutočne veľa. Nie je však čas na výhovorky. Strácame hlavne v lyžovaní. Na tomto sa začne systematicky pracovať ešte teraz a od prvého budúcoročného sneženia nehovoriac.

Ľudia vo vedení ISMF, ale aj zástupcovia národov nás registrujú. Vedia o našej úspešnej histórii. Vedia vymenovať niekoľko legendárnych mien. Momentálne nás vnímajú ako rastúcu krajinu, ktorá stúpa hore. Považujú nás za správneho a slušného partnera.