Veľká škola skialpinizmu na najväčšom šampionáte histórie

image

Uplynulé majstrovstvá sveta v skialpinizme boli pre Slovensko úspešné. Okrem striebornej medaily sme získali aj dve miestenky na budúcoročné Zimné olympijské hry mládeže.

Švajčiari zorganizovali svetový šampionát v skialpinizme tretí raz počas pôsobenia ISMF. Do strediska Villars neďaleko Ženevského jazera prišlo súťažiť 290 pretekárov z 31 krajín. Obe cifry predstavujú historické maximum.

Spoločne s Kubom Šiarnikom sme vyrazili z Liptovského Mikuláša vo štvrtok popoludní. V Ružomberku sme naložili do auta Matúša Černeka a v Banskej Bystrici Borisa Obergriesa s Laurou Kovárovou. Cestou tam sme sa všetci vzájomne spoznávali. Každou hodinou pribúdal smiech, sranda a aj hlasitosť hudby v aute. Pre pokročilú hodinu sme prespali v srdci Salzburgu. Ráno sme ešte stihli ísť na pásy. Štvorica reprezentantov mala dva dni do šprintov, takže sa trénovali hlavne technické veci ako rýchle nahadzovanie lyží na batoh. Zaujímavosťou je, že sme boli v Berchtesgadene, kde sa možno o rok uskutočnia majstrovstvá Európy.

Do Villars sme prišli neskoro večer. Na ďalší deň sme zariadili potrebné veci a vyrazili sme na obhliadku šprintu. Od hotela sme každý deň chodili zubačkou 300 výškových metrov na Col de Bretaye – hlavní centrum pretekov. Pri prvom vystupovaní Borisovi dvere vláčika presekli paličku...

Po poriadnom obede a chvíľkovej sieste sme išli na otvárací ceremoniál. Ten bol aj napriek mrholeniu krásny. Od námestia vo Villars sme typickými horskými uličkami prešli až do hlavného hotela šampionátu, kde sa konali brífingy, mítingy, besedy či vyhlasovanie víťazov. Tu sme sa stretli aj s Mariankou, ktorá prišla z Francúzska. Po oficialitách už začala pre všetkých členov tvrdá práca. Kubo si zobral na starosti servis lyží, ja som pobudol na brífingu pred šprintami a počkal aj na štartové čísla.

Strieborné šprinty

V nedeľu bolo počasie neúprosné. Silný vietor a dážď sťažili podmienky. Keď už prišiel čas štartov našich troch mladých pretekárov, všetko sa dostalo do rýchleho kolobehu. Prvá vyšla na trať spomedzi našich pretekárov najmladšia členka výpravy Laura Kovárová. Bola to jej premiéra v šprintoch, ktorú zvládla skvele. Po pretekoch ju mrzeli maličkosti, no len pár sekúnd ju delilo od umiestnenia v Top 12. Kadet Matúš Černek skončil v polovici početného štartovného poľa. Aj napriek pádu porazil vyše 20 pretekárov. Boris Obergries z kvalifikácie ďalej tiež nepostúpil, ale 15. miesto bolo v najsilnejšej možnej konkurencii dobrým umiestnením. Boris mal počas dňa problémy, cítil sa zoslabnutý a bez energie.

Po pretekoch mládežníkov prišli na štart Kubo s Mariannou. Obaja s prehľadom prešli do štvrťfinále. V ňom dostal Kubo silných súperov – Wernera, Boscacciho či Cardonu. Len maličkosť rozhodla o tom, že neskončil v najlepšej dvadsiatke. Naopak Marianna vyhrala štvrťfinále aj semifinále a hneď v prvý deň šampionátu nás čakal súboj o medailu. V boji o cenné kovy bola rýchlejšia len Španielka Claudia Galicia Cotrinová. Počas finále sme s Kubom prežívali každú sekundu a následná eufória, radosť a pocity sa nedajú opísať. Za toto patrí Marianke jedno obrovské ĎAKUJEME!

Neplánovaný deň voľna

V pondelok sa mali na štart postaviť kadeti, kadetky, juniori a juniorky. Predpoveď počasia nebola priaznivá, a tak sa jury pretekov rozhodla presunúť všetko na utorok. Individuálne preteky mali teda všetky kategórie v jeden deň. Nám deň voľna padol vhod, išli sme pozrieť trať vertikálu a dotiahli sme maličkosti. Večer opäť klasika – príprava lyží, brífing a výdatná večera. Legenda totiž hovorí, že v počte zjedených dezertov sme boli úplne najlepší. Medailu sme, žiaľ, nedostali.

Ráno bolo jasno, odkryli sa nám hory. Nádherný deň pre pretekanie v nich. Ako prvý z našich odštartoval Kubo Šiarnik, po ňom išiel Boris a Marianna. Najmladší mali štart až po dojazde najrýchlejších seniorov. Štartovalo sa v mínusových teplotách a už prvý výšľap bol na slnku a bolo teplo. Odstúpili borci ako Palzer, Lenzi či Hermann. Kubo sa pretekmi pretrápil až do posledných dvoch výšľapov, v ktorých predbehol niekoľkých pretekárov a skončil na 24. mieste. Ťažký deň to bol aj pre Borisa, Mariannu, Matúša a Laura. Na trati nechali všetko. Matúš si zaslúži veľký obdiv. V prvom zjazde padol cez pretekára pred sebou, vyvrtol si koleno, no aj napriek tomu finišoval.

Rovinatý vertikál

Počasie z utorka nevydržalo a už večer sme sa na brífingu dozvedeli, že trať vertikálu, ktorú sme si v pondelok prešli, bude odlišná. Kvôli očakávanému vetru a zrážkam sa končila na Bretaye. Trať mala 4,9km a 470 vm. Marianna už mala v čase štartu za sebou prvú etapu Pierra Menty, a tak sme ostali na MS so štyrmi pretekármi. Kubo sa zo zmeny trate tešil. Myslel, že by mu to mohlo sadnúť. Smola bola na jeho strane, keď sa mu pri skejtovaní medzi pás a sklznicu nabil sneh. Tým pádom v strmších pasážach pásy nedržali. 33. priečka bola pre našu mužskú jednotku sklamaním.

Matúš Černek išiel vertikál aj s boľavým kolenom a podarilo sa mu predbehnúť kadetov aj niekoľkých juniorov. Pre Lauru bol vertikál najťažším štartom. Vytrápila sa, ale dokončila aj napriek bolestiam v oblasti krížov. Boris si opäť hrabol na dno síl, ale vydalo to na 15. miesto v junioroch, ktoré nie je úplne na zahodenie.

Tímové zápolenie na záver

Pred šampionátom sme nepočítali s tým, že budeme štartovať vo dvojiciach. Situácia sa napokon vyvinula tak, že Boris si po boku Kuba odbil seniorskú premiéru. Opäť úradovalo počasie. Kvôli nemu sa išlo len 1000 vm a preteky trvali hodinu. Naša dvojica skončila na 15. mieste. Za svojim chrbtom mali chalani napríklad Gacheta s Bon Mardionom. Pre Kuba to bol koniec šampionátu, Boris musel zregenerovať pred štafetou.

Sobota priniesla posledné preteky majstrovstiev. Postavili sme mládežnícku štafetu. Laura s Matúšom majú v nohách hneď štyri štarty na najvyššej úrovni, Boris dokonca päť. Pre budúcnosť je to len dobré. Každým štartom sa bude znižovať stres, nervozita a nebudú sa kopiť zbytočné chyby.

Čo sme sa dozvedeli?

Medaila potešila. Je to neskutočný úspech, ktorý slovenský skialpinizmus potreboval. Marianke za to ďakujeme. Je to jej zásluha. Práve to, čo sa jej podarilo by malo slúžiť ako motivácia pre mladých pretekárov. Všetko je možné, no v našich podmienkach sa to uskutočňuje ťažko. Sme radi, že nás reprezentuje.

Svetová špička je stále ďaleko pred nami. Dostali sme školu z efektivity. Jednou vecou je, že sme malá výprava s jedným človekom. Takí Taliani mali so sebou servismanov, fyzioterapeutov a niekoľkých trénerov. Z toho mála čo máme sme dokázali urobiť neskutočne veľa. Nie je však čas na výhovorky. Strácame hlavne v lyžovaní. Na tomto sa začne systematicky pracovať ešte teraz a od prvého budúcoročného sneženia nehovoriac.

Ľudia vo vedení ISMF, ale aj zástupcovia národov nás registrujú. Vedia o našej úspešnej histórii. Vedia vymenovať niekoľko legendárnych mien. Momentálne nás vnímajú ako rastúcu krajinu, ktorá stúpa hore. Považujú nás za správneho a slušného partnera.

Komentáre

comments powered by Disqus