Chyby samouka v podaní Marianny Jagerčíkovej II.

image

Minulý týždeň ste si mohli prečítať prvú časť chýb skialpinistického samouka. Vicemajsterka sveta v šprinte Marianna Jagerčíková musela zistiť pár vecí sama. Vy sa môžete naučiť na jej chybách. Nie každý deň radí vicemajsterka sveta.

Čo so sklzom?

Vlani na Majstrovstvách Francúzska vo vertikály som pozorovala zaujímavú vec. Trať vo francúzskom Meribeli bolo samé striedanie padáčikov a rovných časti. V strmom svahu som šľapala super, no na rovine som oproti súperkám strácala! Bolo to na nervy. Našťastie, preteky končili strminou, takže som mala výhodu a skončila som druhá, napriek tomu, že pod záverečným padákom som bola piata. Vďaka týmto pretekom som si uvedomila, že na rovinatej časti neviem kĺzať. Tým pádom som si dala za úlohu zlepšiť tento nedostatok. Postup bol, že namiesto toho, aby som šla lyžovať a driapať do kopca, išla som so svojou skialpovou výstrojou na bežkársku trať a s pásmi som sa šmýkala a hľadala čo najlepší sklz. Chodila som tam aspoň dvakrát do týždňa. Pásy sa na zľadovatenej ratrakovanej trati rýchlo zodrali (brala som staré, čo už nemali ani chlp). Dokonca sezóny sa mi sklz vylepšil, prestala som na rovine strácať a zdalo sa mi, že som v tomto smere spravila veľký pokrok! Na sveťáku v posledných dvoch vertikáloch s podobným profilom, kde sa striedali roviny a strmšie miesta, som dosiahla štvrté a piate miesto, čo boli moje najlepšie umiestnenia!

 

Niekoľko fínt na viazanie

S viazaním nie je veľa problémov. Trocha mi drel kryt na hrotoch, tak som ho musela zabrúsiť. Na čo treba myslieť? Zapnúť viazanie, keď sa nepoužíva (viazanie typ Low-tech), aby sa pružiny zbytočne nenamáhali. Taktiež ich treba z času na čas nasprejovať (produkt typ WD 40), aby sa nezadrali a aby sa na nelepil sneh. Z tohto dôvodu takisto sprejujem dierky v lyžiarkach a tiež aj hornú plochu lyží. Kvôli snehu. Prípravok treba nechať zaschnúť, inak to nefunguje a sneh sa lepí ešte viac.

 

Nezabudnúť otvoriť kombinézu pred šprintom!

Ešte horší kúsok sa mi podaril v šprinte Svetového pohára v rakúskom Bischofshofene. Môj prvý šprint na sveťáku, celkovo tretí v živote. Bol impozantný, na mamuťom skokanskom mostíku. Podvečer bolo chladno a zabudla som na taký malý, ale veľmi podstatný detail. Rozopnúť si pred štartom kvalifikácie kombinézu! Tým pádom, keď som došla na prezúvačku pred zjazdom, ocitla som sa v situácii, v ktorej som mala plné ruky pásov a zavretú kombinézu. Čo ma stálo drahocenný čas. Musela som hodiť pásy na zem, rozopnúť a zapnúť sa. Dole svahom som potom zariskovala a pekne zišla svah pod mostíkom, no vo finálnom oblúku pred cieľom, keď som sa postavila zo zjazdu sa mi zachytila palička na háku z batohu. Chcela som ju vyslobodiť, aby som sa mohla popodpichovať pri korčuľovaní do cieľa, no pri lomcovaní s ňou sa mi „podarilo“ zapichnúť ju medzi lyže, čo vyprovokovalo 360 ° piruetu (našťastie bez pádu). Tieto dve chyby ma stáli o 1 sekundu kvalifikáciu a tým pádom som na tomto šprinte skončila. O jednu chybu menej a bolo by to prešlo... Na nasledujúcich šprintoch som nosila moju tréningovú kombinézu, ktorá bola viacej roztiahnutá vpredu z častého používania (extra priestor na pásy) a mala veľký, ľahko uchopiteľný a ľahko bežiaci zips (ľahšie bežiaci ako kombinéza, čo som mala Bischofshofene). A hlavne som myslela na to, že si ju treba pred štartom rozopnúť!

 

Moju prvú sezónu som lyžovala bez spodnej časti kombinézy v bežeckých elasťákoch. Tým pádom sa mi v hlbokom snehu veselo naberal sneh do lyžiarok, keďže elasťáky neboli dolu dostatočne široké a prispôsobené na lyžiarku. Čo malo za dôsledok ochladnutie lýtok vo svale a pekne kŕče. Po pretekoch som skackala na jednej nohe a keďže sme mali anti-dopingovú kontrolu, nemohla som sa ani vzdialiť, aby som sa prezliekla. Toto bolo dobré utrpenie ! Na dobrej kombinéze nehodno šetriť...

 

Voda aj mrzne

Už sa vám stalo, že vám hadička primrzla aj s obsahom v nej ? Pri extra nízkych teplotách to nie je ani taký problém! Mne sa to stalo na pretekoch raz. Štvrť hodinu po štarte som sa smädná prechádzala s pollitrom rúžového ľadu. Aktuálne používam mäkké softflasky, ktoré sú bez hadičky. Mám ich buď v kombinéze s tým, že cuciak trčí, alebo na batohu, a zatiaľ mi to ešte nezamrzlo.

 

Nič nevidím

Aj okuliare sú veľmi dôležitý prvok výstroja, ktorý netreba podceniť. Som zvyknutá lyžovať so slnečnými okuliarmi. Keď je zlé počasie, sneží a fúka, fakt to nie je dobrý nápad ! Viackrát sa mi stalo, že som pod okuliarmi slzila a kvôli nalepenému snehu nič nevidela. Tiež treba dávať pozor na viditeľnosť v okuliaroch. V hmle treba mať clonu 1, nanajvýš 2. S mojimi fotochromatickými lyžiarskymi okuliarmi od 1 do 3 toho veľa nevidím. Na Pierra Mente som mala dokonca takú tmu, že som ich dala na oči 5 min pred koncom výstupu a začiatkom zjazdu, aby som si zvykla na šero v okuliaroch. Tiež je blbé hodiť hlavičku do snehu so slnečnými okuliarmi. Treba si nájsť čas  a vyčistiť ich, lebo o 2 minúty je tu ďalší pád. To mám tiež odskúšane, dokonca na Majstrovstvách sveta!

 

Kedy je vlastne štart ?

Dobrý stres som si spôsobila na minuloročných Majstrovstvách Francúzska v individuály, keď bol štart presunutý o 15 minút skorej, ako bolo pôvodne naplánované. Zlyžovala som v plnej zbrojnej na štart (v páperke, antifuk nohaviciach a bez zapnutej lavínovky, bola hmla a nízka viditeľnosť), keď bol vyhlásený štart. Mohla som sa len nečinne pozerať, ako mi súperky prefrčali pred nosom. Vysvetlila som organizátorom, že chcem napriek zmeškanému štartu pretekať, prezliekla som sa a vyrazila s cca 3 minútovou stratou. Napriek týmto peripetiám a bez rozohriatia sa mi podarilo dôjsť na perfektnom 3 mieste! Bola to stíhacia jazda!

 

S týmto končím môj „Best of“  nováčikovských chýb. Mýliť sa je ľudské, nie je potrebné sa toho obávať, no je nevyhnutné sa zo svojich a cudzích chýb poučiť. Niektoré chyby sú „predvídateľne“ a teda „dalo sa im vyhnúť“, keby som o nich predtým počula, niekto by mi ich vysvetlil a podobne. Detaily robia rozdiely! Lyžujem s viacerými kamarátmi a od nich sa aj učím, no nemôžu za mňa myslieť na všetko. Tiež som nejaké finty odkukala od Jakuba Šiarnika, ktorého som stretávala na sveťákoch. Na šprinty som špeciálne trénovala: sledovaním videí z predchádzajúcich sveťákov ! A, samozrejme, veľa opakovaní v teréne, tiež s filmovaním, aby som sa mohla pozorovať. Mám šťastie trénovať s veľkou osobnosťou talianskeho skialpinizmu - Matteom Eydallinom (4-násobný víťaz Pierra Menty). Čo som od neho poľahky odkukala je dať si po tréningu pivo! A tiež mám od neho super radu : „Dobrý oddych je lepší ako zlý tréning“. Tak teda nezabudnite na oddych a regeneráciu!

Komentáre

comments powered by Disqus