Slovenská skialpinistická asociácia

J. Šiarnik reprezentoval v mužskej kategórii:

Sprint – 37. miesto.

Individual – 33.miesto.

Vertical – 16. miesto.

„Už počas prípravy na aktuálnu sezónu som ju mal v hlave rozdelenú na dve časti. Prvá končila práve uplynulými ME. Nasledujúca bude zložená najmä z dlhších pretekov ako Pierra Menta, Bokami, Maratón Chopok a podobne.“

Ako teda hodnotíš prvú časť zimnej sezóny?

Určite to bola moja doposiaľ najúspešnejšia. Po domácich víťazstvách a 2. mieste na Európskom pohári som sa cítil pred ME pripravený schopný zabojovať o moje maximum. Podarilo sa mi to až v poslednom sicílskom štarte vo vertikálnych pretekoch, kde som dokázal držať krok so svetovou špičkou ako nikdy predtým. 16. miesto prekonalo moje očakávania. Potešilo ma to o to viac, že v kvalifikácií šprintu som urobil chyby, ktoré ma odsunuli z prvej tridsiatky. Taktiež v pretekoch jednotlivcov som za elitnou tridsiatkou tesne zaostal. Každopádne však konštatujem posun bližšie k svetovej špičke a to aj v pretekoch typu "Individual". Moje straty na víťaza sú každým rokom približne o polovicu menšie. Uvidíme, či dokážem v tomto trende pokračovať.

Vieš popísať dojmy, ktoré v tebe šampionát zanechal?

„Aj keď je vrchol Etny pokrytý bielou pokrývkou takmer celý rok, Sicília je pre skialpinistov exotickou destináciou. Samostatne týčiaci sa kopec 3330 metrov hneď od hladiny mora priťahuje všetky možné výkyvy počasia. Kvôli ním sa nám nepodarilo vyjsť na vrchol a spôsobili aj zrušenie vyraďovacích bojov v šprintoch či presun vertikálu z piatka na nedeľu. Navyše  sme museli cestovať autobusmi takmer dve hodiny za snehom na severnú stranu kopca, čo nebolo v sobotu a nedeľu príjemné. Počasie výrazne skomplikovalo organizáciu. Odľahlosť Etny od tradičných alpských centier skialpinizmu sa tiež podpísala na úrovni organizácie. Šampionát na Etne mal aj iný rozmer ako len preteky. Vždy som vďačný, keď môžem popri cestovaní na preteky vidieť niečo nové a zaujímavé. Najväčším kontrastom Etny pre mňa bolo, keď som si po každodennom návrate zo snehu odtrhol v záhrade apartmánu pomaranč. 

M. Danko reprezentoval v mužskej kategórii:

Šprint – 43. miesto.

Individual – 40.miesto.

Vertical – 29. miesto.

„Účasť som dlho zvažoval. Nevedel som, či je moja forma dostačujúca pretekom tohto formátu. Nakoniec som sa rozhodol štartovať a myslím si, že som spravil dobre. S umiesteniami som spokojný. Pocitovo sa mi šiel najlepšie individuál. Obsadil som 40. miesto s najmenšou stratou za všetky preteky čo som vo svete absolvoval.

Z pohľadu organizácie to boli najslabšie preteky, na ktorých som štartoval. Precestovali sme niekoľko hodín v autobuse, na jednotlivé štarty. Na druhej strane Sicília je zaujímavá pamiatkami aj prírodou, bolo to pre mňa niečo nové keďže som v tejto časti ešte nebol. Škoda počasia v posledný deň. Nepodarilo sa nám vystúpiť na vrchol Etny, možno nabudúce.“

K. Jánošík reprezentoval v junioroch:

Šprint – 20. miesto.

Individual – 18.miesto.

Vertical – 11. miesto.

„Boli to pre mňa už druhé majstrovstvá Európy takže som vedel, čo ma asi čaká. Nakoľko ma deň pred odletom chytila nádcha a kašeľ vôbec som nevedel ako si budem počínať, chvalabohu ma to prešlo rýchlo a na hlavný individuál som sa cítil už lepšie.

Si s výsledkami spokojný? Čakal si niečo viac?

Ťažko povedať, či som s výsledkami spokojný, do každého preteku som dal všetko, no výsledky sú také aké sú, stále sa to pohybuje väčšinou v druhej polovici štartového poľa. Avšak, 11. miesto vo vertikály potešilo, no tri sekundy do elitnej desiatky budú mrzieť dlho. Počasie sa tam s nami nemaznalo. Boli veľké výkyvy, snehové podmienky neboli moc dobré, ale mal som ich rovnaké ako každý iný pretekár. Na to sa nemôžem vyhovárať.

Chcel by si čosi dodať na záver?

Rád by som sa touto cestou poďakoval asociácii za možnosť zúčastniť sa opäť takejto väčšej akcie, chalanom za super atmosféru a Matúšovi a Miške za starostlivosť a pomoc pri akomkoľvek probléme.

B. Obergries reprezentoval v junioroch:

Šprint – 21. miesto.

Individual – 20.miesto.

Vertical – 19. miesto.

Prebehla príprava na vrchol sezóny podľa predstáv?

„Počas prípravy na sezónu som sa takmer vždy cítil veľmi dobre. Obchádzali ma choroby a v novembri sa mi podarilo absolvovať aj objemové sústredenie na rakúskom ľadovci. Všetko naznačovalo kvalitnej sezóne, ale s príchodom prvých pretekov som cítil, že to nie je ono a svoju formu som nevedel ukázať. Celkom ma to mrzelo, no snažil som sa tým netrápiť. Pokračoval som v trénovaní a sústredil sa na ME v Sicílii. Vyrážal som pripravený najlepšie ako som vedel a hlavne som sa tešil. Bohužiaľ, nie všetky moje výsledky sú také aké by som chcel.“

Ako hodnotíš tvoje tri sicílske vystúpenia?

„Začal by som šprintmi. Pre mňa dopadli najhoršie. Obsadil som 21. miesto. Do semifinále som nepostúpil ani zďaleka. Musím povedať, že som na seba trochu nahnevaný, pretože som zo seba nevydal úplne všetko, dosť som sa motal. Najhoršie je, že som si to uvedomil až v cieli.

Ďalej mal nasledovať vertikál s prevýšením cca 530 metrov, ktorý potom skrátili na 350 vm a nakoniec zrušili a presunuli na nedeľu. So sobotou teda prišiel individuál, na ktorý sa vždy najviac teším. Do cieľa som prišiel na 20. mieste, čo sa môže zdať ako nie najlepší výsledok, ale ja som s ním bol spokojný. Viem, že som išiel svoje maximum a nemôžem nič ľutovať. Trať bola pekná a celkom ľahká. Vo výšľapoch boli najťažšie dlhé ľadové úseky. Nohy mi lietali na všetky svetové strany. Zjazdy boli malina a išlo len o to, kto sa viacej pustí rovno a koho nevyhodí.

Spokojný s výsledkom som sa snažil čo najlepšie zregenerovať a pripraviť sa na preložený vertikál. Organizátori po novom pripravili preteky na južnej strane sopky. Ako už býva zvykom, najväčšie náklady dostávam práve vo vertikálnych pretekoch. Avšak, paradoxne som na tohtoročných ME obsadil práve na ňom, celkovo najlepšiu pozíciu - 19. miesto. Opäť maximálne vynaložené úsilie, nebolo čo ľutovať a teda spokojnosť. Pretekali sme na trase dlhej 2,5 km s prevýšením cca 550 vm v slušnej hmle s viditeľnosťou do 40 m.“

Čo by si chcel dodať na záver?

„Opäť som rád, že som absolvoval preteky vo svete a získal nové skúsenosti. Na všetky svoje výsledky sa pozerám trošku priateľskejšie, kvôli faktu, že som túto sezónu prvý raz v junioroch, konkurencia vo svete je dosť kvalitná a je čoraz ťažšie sa s ňou porovnávať. Musím ale pripomenúť aj stránku organizácie týchto majstrovstiev. Vo svete pretekám len druhý rok, nemám veľmi s čím porovnávať, ale myslím si, že cestovať každý deň dve hodiny na preteky a potom dve hodiny späť, nie je úplne to, čo by mali športovci pred pretekmi  absolvovať. Taktiež chýbala atmosféra majstrovstiev, stretávali sme sa každý deň s meškaniami a veľa vecí nebolo poriadne pripravených. Je smutné, že ME vyzerali práve takto aj keď sa odohrávali v krásnom prostredí.

Na záver by som sa chcel poďakovať môjmu trénerovi Filipovi Kristlovi za najlepšiu prípravu, SSA za možnosť byť na ME a porovnávať sa s najlepšími, sponzorom Dynafit a Jasná NT za všetku ich podporu, a taktiež všetkým, ktorí na mňa mysleli.“

LORO